Jakubova cesta - Informácie

Obuv - V čom ísť?

Správna, dobrá obuv je alfa a omega turistickej časti Camina. Videl som ísť ľudí v sandáloch, teniskách, turistických topánkach. Podľa gusta. Po rovinách sa dá ísť aj v pevných sandáloch s hrubými ponožkami. V horách by som už predsa len dal prednosť turistickým topánkam, alebo aspoň teniskám. Hlavne nebrať novú obuv, lebo táto má zvyčajne tendenciu viacej drať pokožku a keď budeš mať prvý deň pľuzgiere, tak to bude dosť nepríjemné nasledovné dni.

Ako ne/ísť?

Čo nerobiť? Nechoď prvé dni viac ako 20-25 km, nohy si potrebujú zvyknúť, potom sa podľa pocitu dajú zvyšovať denné etapy do 50 km. V závislosti od toho kedy človek ide a či mu je dôležité mať určite ubytovanie, tak je dobré vyraziť pri brieždení, keď už vieš na 50 m bez baterky rozoznať stromy. Ísť skôr je zbytočné, dokonca môže viesť k značným blúdeniam, lebo sa ľahko stane, že prehliadneš šípku, vyznačenie cesty. Cesty, aspoň posledných pár sto km pred Santiagom, sú vyznačené relatívne dobre šípkami, resp. mušľami, a keď sa dobre pozeráš, tak sa dá podľa nich celkom navigovať. Je dobré mať približnú predstavu koľko chcem prejsť a aké úseky chcem prejsť.

Kedy ísť?

Ja som išiel začiatkom augusta, kedy majú byť najhoršie horúčavy. Ale vôbec to nebolo až také zlé s teplotami a slnkom, zvlášť, keď je človek v horách. No asi bude lepšie ísť na jar, alebo na jeseň, kedy ale môže byť problém s dažďom.

Paličky?

Dobrá vec pri veľkých zostupoch, resp. výstupoch,  ináč bezvýznamne. Coolovejšia je pútnicka palica.

Ako vyzerá deň?

Ráno okolo piatej, ťa začnú šušťaním sáčkov jemne budiť tvoji milí spolubývajúci. Postupne sa preberáš a zistíš, že je šesť hodín a tma ako v rohu, a ideš sa umyť a naraňajkovať. Začína svitať a ty vyrážaš. Je chladno a tak si nabalený ako cibuľa. Je ticho, každý ešte polospiačky putuje a tak len občas pozdravíš „Buen Camino“- dobrú cestu. O ca. 9.00 si spravíš prvú pauzu, a ak už je teplo, začínaš sa vyzliekať a krémovať + ak si už nejaký kúsok prešiel, tak si dáš nejakú tú rýchlu desiatu a vychutnávaš ráno. Ľudia sa zobudili a začínajú byť zhovorčivejší. Urobíš prvý dlhší a hlbší pokec. O 11.00 keď ťa začína bolieť chrbát, tak sa pýtaš prečo si sa tak blbo pobalil, načo si bral milión vecí, resp. čo tu na tejto ceste robíš, a pustíš si na plné gule hudbu do slúchadiel, aby si prehlušil aj pomaly prichádzajúcu bolesť chodidiel. Ešteže človek vie naplno vnímať iba jednu bolesť. A povieš si dosť. Chce to pauzu a tak zase ješ a vyvalíš sa niekde a obdivuješ prírodu (aby si oddialil moment, kedy sa zase postavíš na nohy) a vychutnávaš si slnko, ktoré naberá na intenzite. Už len pár km a si v cieli a tak vstaneš, zo srdca si po piatich minútach chôdze zahrešíš, ako ťa všetko bolí, a povieš si bez bolesti nie je slávy (motto Camina). A už sa začínajú črtať obrysy tvojho cieľa a ty si predstavuješ ako sa dáš do sprchy a voda ťa postupne privádza k životu. A tak aj bude, no predtým si ešte poperieš veci a poprípade niečo zakusíš a vypiješ. A potom ako uvidíš posteľ, tak sa do nej unavený/á a zničený/á zrútiš a na pár desiatok minút zabudneš o svete. Druhý krát sa v ten deň zobudíš a povieš si, aký krásny je ten deň, a začne ťa to ťahať medzi ľudí, a tak v šlapkach sa tackaš ku nim. Veľmi rýchlo na ich chôdzi spoznávaš, kto koľko v ten deň už prešiel, a dávaš sa s nimi do reči. Pozeráš, čo to v tom meste majú, stretávaš známych a kecáte. A pocítiš, že chceš byť chvíľku sám so svojím denníkom a myšlienkami, a tak zalezieš niekam do kríkov a necháš sa hladiť poslednými lúčami toho dňa. Pred spaním vidíš ešte na dobrú noc, namiesto hororu malé operácie pľuzgierov, ktoré si väčšina ľudí pred spaním ošetruje rozrezaním, dezinfekciou a šitím. Potom sa navečeriaš a najneskôr o 23.00 mŕtvy padáš do postele s otázkou, čo mi prinesie zajtra.

Sám, či s niekym?

Ja som išiel sám a má to niečo do seba – Camino sa dá tak viacej precítiť. Báť sa netreba – aj tak nepôjdeš sám, lebo Camino sa ide spolu. Idú ho s tebou ľudia, ktorých stretávaš na ulici, v obchodoch a deti, ktoré ťa povzbudzujú, ako keby si bežal nejaký dôležity beh, pútnici, ktorí niečo hľadajú, turisti... Čiže ľudského kontaktu je. Niekedy až veľa. Po svojom návrate som sa dozvedel, že si na Camino chodia ženy hľadať manželov...
Keď ideš s niekým, tak ho uvidiš v jeho slabých chvíľkach a je len na tebe, či to chceš a či ty na to máš, aby si to zvládol.
Som toho názoru, že Camino treba ísť aspoň raz sám, a aspoň raz s niekým/skupinou.

Kondička?

Fyzička sa pre normálne zdravého človeka do jedného týždňa upraví – hlavne na začiatku nepreháňať – ide sa každý deň. Najväčší problém sú chodidlá-pľuzgiere. Určite ale neublíži dať pred Caminom pár krát aspoň 4-hodinovú túru s ťažkým ruksakom, aby si bol človek vedomý do čoho vlastne ide.

Strava/nápoje

V Španielsku sú bežne otvorené obchody od ca. 10 a potom na obed je siesta a nakupuje sa zase až večer, niekedy aj do 20.00, resp. 22.00. Dá sa jesť aj v reštauráciach, Menu del peregrino, zvyčajne aspoň dva chody + nápoj stojí od 7 do 10 EUR, ale skôr 10 treba rátať. V niektorých albergues sa dá variť – čiže stačí kúpiť cestoviny a ide sa na vec, ale videl som ľudi variť aj kura apod... Tekutiny – v Španielsku s vodou nebol veľký problém,  dá sa vystačiť s fľašou ca. 1 liter, ale to závisí od skúseností, teploty a úseku.

Jazyk

Je vhodné mať nejaké základy španielčiny, apoň nejakých 5 lekcii, lebo spoliehať sa na to, že sa dohovoríš vždy anglicky, nemecky je dosť naivné. Taliančina samozrejme ako podobný jazyk veľa pomôže. + viď slovník (link)

Náklady - indikatívne

Doprava / Letenka od 150 EUR
Ubytovanie 0 - 7 EUR/noc - Albergue, Hotel – sky is the limit
Strava – dá sa prestravovať aj za ca. 3 - 4 EUR deň
Paličky 30 – 100 EUR
Ruksak 50 – 150 EUR
Topánky 50 - 150 EUR
Spacák 10 – 100 EUR
Funkcionálne oblečenie 10 - 50 EUR kus

Ubytovanie - Pas pútnika

Ubytovanie je riešené v súkromných ubytovniach – albergue privado, alebo mestkých ubytovniach – albergue municipal. Náklady na noc sú okolo 5-7 EUR v súkromných ubytovniach, resp. niektoré fungujú na princípe „donativos“ – darov, čiže nemusíte dať ani háka, no, aby sa udržali tieto zariadenia, bol by príspevok vhodný.

V jednej miestnosti zvyčajne spí od 4 do 50 ľudí.

S ubytovaním zvyčajne nie je problém, ale asi tak od km 100 k Santiagu to začína byť náročnejšie a môže sa ti stať, keď prídeš do nejakého mesta neskôr, že už nič nenájdeš (Sarria, Arzua sú zvyčajne problematické, lebo sa tam spájajú cesty a kapacitne to nezvládajú – náhradné ubytovanie je potom zariadene napr. v trhovisku, resp. športovej hale – treba sa opýtať v plnej ubytovni, resp. na informáciach, kde ťa budú potom navigovať).

Pas pútnika je knižočka, ktorá hovorí o tom, že ste sa vydali na cestu/púť a oprávňuje vás k ubytovaniu v albergues. Môže byť, že vás v nich ubytujú aj bez pasu pútnika, ale určite lepšie je ho vybaviť si vopred, ako ho potom naháňať niekde po ceste.

Pas pútnika – dá sa vybaviť vopred... napr. info at jakobus-pilgergemeinschaft-augsburg.de cena je okolo 2-5 EUR.

Bezpečnosť

Nepočul som o žiadnych problémoch, že by nejakého pútnika okradli. To ale neznamená, že netreba dodržiavať žiadne bezpečnostné opatrenia. Odporúčal by som mať kópiu pasu uloženú na inom meste ako pas a najlepšie to mať aj na nete + mať zapísaný kontakt na konzulát nášho štátu v danej krajine. Takisto je dobré mať zapísané čísla na zablokovanie kreditiek/debetiek a byť pripravený riešiť aj takúto situáciu. Pas s peniazmi treba mať samozrejme celú dobu pri sebe aj počas spánku – napr. vnútorné vrecko spacáku. Ruksak môžeš nechať aj bez dozoru, ale keď prideš o pas a peniaze, tak to môže veľmi skomplikovať tvoje napredovanie na Camine, ale možno práve to bude tvoja cesta, ktorú ti Camino pripravilo, aby si videl svet z iného uhla tých ľudí, ktorí potrebujú pomoc.

Doprava

Autobus – je relatívne rýchly a lacný; v prípade výjazdu zo Santiaga poskytovala ALSA zľavy aj 20%.

Vlak – neviem

Lietadlo – zabukovať 2-3 mesiace skôr. Možno je výhodné letieť priamo do Santiaga a potom sa busom dopraviť na začiatok cesty – pokiaľ práve nejdeš celé Camino a nevieš vlastne kedy dorazíš.  
 

Ak máte problém, tak poproste ľudí – veľa zaberá, keď vidia, že ste pútnici a potom sú ochotnejší.

Batožina – checklist

Pri balení platí – menej je viac – naložený ruksak by mal ideálne vážiť ca. 10-15% tvojej váhy, t.j. pre dievčatá ca. 8 kg, chalani 10 kg aj s vodou a jedlom. Ten ruksak treba nosiť niekoľko hodín denne a po štyroch hodinách to fakt prestáva byť zábava. Zváž každý gram. Dievčatá – nejdete na žiadnu módnu prehliadku – Slovenky aj tak ste prirodzene pekné a vaše kolegyne po pár dňoch tiež budú vyzerať dosť zničene. Ak idete viacerí, a ostanete určite pokope, tak si zoberte len jednu pastu, len jednu prvú pomoc, ... Veci je ideálne baliť do sáčkov – dá sa to potom rýchlejšie nájsť + ak zmokneš, tak veci dobre zabalené ostanú suché.

Oblečenie/obuv

Hygiena

Technika

 
   
 

Normálne je zvyk, že sa po príchode na ubytovanie perie a do rána ti tie veci vyschnú a preto sa dá brať málo vecí + ponožky sa dajú dovtedy nosiť, kým neostanú prilepené na stene, resp. neostanú stáť.

Náboženstvo

Večerné spytovanie svedomia

Exercície

Omša po španielsky

Sean B.